Lono, o naturálnom prístupe k naším deťom

  • O nás
  • Aktuality
  • Eko škôlka Lieska
  • Články
  • Galéria
  • Kontakt
  • Podpora

  • Archív

    November 2016

    naše centrum funguje z väčšej časti ako Eko škôlka Lieska. Deti ktoré nenavštevujú sa k nám môžu pridať každý piatok na prechádzky lesom, každý druhý štvrtok na eko výchovu so Stankou. Rodičia sa zas môžu k nám pridať na yogu.

     

    Od Septembra 2016

    naše centrum funguje z väčšej časti ako Eko škôlka Lieska. Deti ktoré nenavštevujú sa k nám môžu pridať každý piatok na prechádzky lesom, každý druhý štvrtok na eko výchovu so Stankou. Rodičia sa zas môžu k nám pridať na yogu.

    Máj/jún 2016

    Apríl 2016

    Marec 2016

    Február 2016

    Január 2016

    December 2015

    November 2015

    Október 2015

     

    September 2015

    August 2015

    Júl 2015

    Jún 2015

    Máj 2015 

    Apríl 2015

     

    Kiara †

    (cca 2003 -  † 18.11.2014 17:15) 

    "Kiara, priateľka moja... len pár slov... verím, že cítiš, čo cítim... verím, že si teraz tam, kde ti je lepšie...

    Nezmohnem sa na viac... bola si pre mňa veľkou učiteľkou... vždy som ťa milovala, milujem ťa a budem ťa milovať naveky...

    Ďakujem za všetko, čo si kedy pre mňa spravila... stála si pri mne v tých najťažších chvíľach... nezabudenem...

     

    Navždy v mojom srdci

     

    s láskou Tvoja priateľka Peťa"

     

     

     
    Milí priatelia...
     
    Minulý rok som sa prihlásila na waldorfské wzdelávanie pre Zš, nakoľko plánujem založiť komunitnú základnú školu, kde určite minimálne prvky waldorfskej pedagogiky využijem. Počas roka sa ale odhlásilo pár ľudí, otvára sa teda v septembri tohto roku znova prvý ročník a druhý sa pravdepodobne otvorí až o dva roky. Preto mám potrebu pomôcť sebe a teda aj škole, wzdelávanie je jedna so spôsobov ako sa pohnúť vpred...Ak by ste sa niekto chceli pridať neváhajte. Tiež sa otvára wzdelávanie pre Mš.
     
    Dakujem za zdielanie i vám a prajem pekný týždeň
     

    -- 

    S úctou Petra Červenáková

    tel.: 0918 189 575
     
     
    Milí priaznivci nosenia detí....
     
    Mám pre vás užasnú novinu. Prvý krát na Slovensku...Už v máji od 12. - 14.5. u nás v našom RC Lono prebehne Základný kurz nosenia - viazania detí Ulrike Hower z nemeckej školy nosenia Trageschule, s prekladom do češtiny. Po absolvovaní tohto kurzu dostanú účastníci osvedčenie s medzinárodným uznaním a môžu pokračovať v nadstavbovom a certifikačnom kurze, ktoré sa pravdepodobne tiež budú konať v našom centre, podľa záujmu ostatných absolventov. Tohto kurzu sa zúčastní 7 úžasných žien. Do počtu sa môžu pridať ešte 3 ľudia.
     
    Od dnes večera do konca apríla platí pre prvých troch prihlásených 50% zľava na tento kurz (mimo materiálov+prepravných nákladov na ne, a registračného poplatku). T.j. suma, ktorú platili záväzne prihlásené účastníčky je 564,84 euro.
     
    Pre vás, ktorí sa prihlásite v čase zľavy by to činilo:
    120,- balík s materiálom,
    - 50,-e registračný poplatok, 
    - 47,60,-e prepravné náklady na materiál (v prípade, že sa prihlásia ešte traja - táto suma sa delí troma...)
    - 194,-e za základný kurz nosenia detí Trageschule 
     
     
     
    V prípade záujmu ma čím skôr kontaktujte. 
    Tešíme sa na vás❤
     
    -- 
    S úctou Petra Červenáková

    tel.: 0918 189 575

    Milí priatelia detí :)
     
    Nadišiel ten správny čas na predstavenie veľkého projektu, s medzinárodnou účasťou. 
    V prílohe posielam kompletné informácie o Certifikačnom kurze 2016 s Ulrike Howr.
    So spätnou väzbou neváhajte veľmi dlho, nakoľko o kurz prejavilo záujem rekordný počet ľudí.
     
    Teším sa na vás a prajem nádhernú voňavú nedelu ❤

    -- 

    S úctou Petra Červenáková

    tel.: 0918 189 575
     
    Milé spriaznené duše, maminy, poradkyne, duly, pôrodné asistentky, zdravotné sestry, potenciálni sponzori a ďalší, ktorí majú potrebu zmeniť svet k lepšiemu :)
     
    V máji 2016 sa uskutoční na Slovensku prvý a pravdepodobne už neopakujúci sa kurz pre poradkyne nosenia Tragenschule s Ulrike Hower. Stálo nás to nesmierne veľa energie a času komunikovať so zahraničnými lektormi...podarilo sa dať dokopy všetky informácie, ktoré by vás mohli - mali zaujímať. 
    Takže pre tých, ktorým náhodou táto dôležitá správa unikla - všetky potrebné informácie o pripravovanom certifikačnom kurze viazania - nosenia , vyhľadajte tu - http://lono.sk/kurz-pre-poradkyne-nosenia
     
    Prosím tých, ktorí sa už na kurz prihlásili, a poslali mi mailom oskenovanú prihlášku s podpisom, aby sa pokúsili najneskôr do polovičky decembra poslať aspoň časť zálohy, nakoľko prihláška sa stáva záväznou až po vyplatení zálohy za kurz. Ulrike Hower je uznávaná vo svete, chodí školiť po celej Európe a i mimo nej... Preto nás žiadala, aby sme sa do konca roka záväzne vyjadrili, či je tu na Slovensku o kurz seriózny záujem.
     
    Veľmi by ma mrzelo, keby sa kurz nezrealizoval - práve kvôli sume, ktorá nie je malá . Prosím aby ste si zvážili všetky ZA a PROTI. Ide o dobrú vec, verím že poradenstvo TU na západe, ale i na strednom a východnom Slovensku, ba dokonca i v Čechách nadobudne vyššiu úroveň a bezpečnejšie nosenie detí. 
    Okrem iného, ako inštruktorka cvičení pre rodičov s deťmi, som študovala nejaký čas psychomotorický vývoj dieťaťa - pričom mojím zameraním v tomto lektorskom kurze bol práve vývoj dieťatka od narodenia do jedného roka.... narážam na to, že ma až desí, ako niektorí rodičia - som si istá, že nevedome, poškodzujú prirodzený vývoj svojho potomka - nesprávnym nosením, nesprávnou "manipuláciou", nešetrným prístupom - práve preto, že sme tak čoraz viac vzdialený prírode , stratili sme prirodzený inštinkt, a len tápeme v množstve kadejakých protichodných rád... I Ja ako matka som spravila množstvo chýb...som však na vedomej ceste... Vyberám a selektujem všetky prístupné - odborné i menej odborné informácie ... zvolila som najlepšie z najlepšieho - Tragenschule... Poďme robiť svet lepším, krajším, usmievavejším, bezpečnejším, šťastnejším... 
     
    Týmto teda oslovujem i potenciálnych sponzorov. Pre tento účel som sa rozhodla spraviť finančnú zbierku, nakoľko veľa záujemkýň sa z finančných dôvodov nemôže kurzu zúčastniť. Ak by ste vedeli sami pomôcť, alebo viete o nejakom dostupnom zdroji získania príspevkov na odborné vzdelávanie , prosím dajte nám vedieť.
    Tiež prosím o mediálnu podporu , reklamu. Vaše logo zviditeľníme ako partnera projektu na našej webstránke. 
     
     
     
    -- 
    S úctou Petra Červenáková

    tel.: 0918 189 575
     
     
     
     
     
     

     

    podrobn-informcie-o-zkladnom-kurze.docx

    trageschule-information_.pdf

    1information_zum_mitbringen_von_kindern.pdf

     

    Hlavný partner projektu:

      

     

     
    Milí rodičia, budúci rodičia, starí rodičia, tety a ujovia...
     
    Sľúbila som, že po Novom roku sa ozvem a napíšem ako a kedy bude fungovať naše rodinné centrum Lono. 
    Nakoľko sa mi nenávratne blíži termín pôrodu i moje priority a pozornosť sa presúvajú o to viac k nášmu malému miminku... 
    Montessori herňu otvorím pravdepodobne až nejaký čas po pôrode, nakoľko pred oficiálnym otvorením chcem spraviť úvodný workshop bez detí, kde rodičom vysvetlím montessori filozofiu - jej princípy, zásady a pravidlá a názorne ukážem ako by sa malo či nemalo z montessori didaktickým materiálom pracovať. Teraz sa žiaľ neviem sústrediť na túto problematiku, kedže ma moje miminko pozornosťou ťahá stále k sebe... dakujem za porozumenie. Ak stihnem, určite by som chcela ešte zorganizovať nejaké stretnutia vnímavých - kontaktných rodičov, nenáročné na prípravu - možno premietanie filmov o pôrode, či vzťahovej výchove, alebo možno nejaké tvorivé dielne. Určite sa ozvem ak budem mať silu :)
     
    Tento piatok doobeda sa chystáme ale po dlhej dobe na spoločnú vychádzku okolo nášho veľkobielskeho jazera spolu s detičkami z Waldorfskej škôlky (https://www.facebook.com/jazierko?fref=ts). Stretávame sa teda pri jazere - autá sa dajú zaparkovať na prvej odbočke od hlavnej cesty smerom zo Senca - po pravej strane je jazero. Nahlásiť sa môžte, aby sme vedeli koho máme čakať :)
    Teším sa na vás

    -- 
    S úctou Petra Červenáková

    tel.: 0918 189 575

     


     
    Priatelia a priaznivci o.z.LONO
    Ako iste viete, Lono - rodinné centrum o.z. už dlhšiu dobu hľadalo miesto, kde by sme sa všetci cítili útulne a kde by sme sa mohli stretávať predovšetkým s našimi deťmi, kde by sme s nimi mohli zmysluplne tráviť čas... Posledný pokus získať Modranskú horáren nám nevyšiel...
    Naše aktivity doposiaľ fungovali predovšetkým v prenajatých priestoroch Labyrintu v Senci. Po dlhej a veľmi náročnej ceste sa nám nakoniec naskytla príležitosť mať niečo "vlastné". Už tento víkend sa začali aktívne práce na budovaní svojho sídla pre rodinné centrum Lono o.z. a budú pokračovať až do konca novembra.
     
     
    Sídlo Lono, rodinné centrum o.z. bude po prvý krát otvorené v pondelok 1.12.2014 vo Veľkom Bieli na Školskej 37. 
     
    Za to ďakujeme predovšetkým vám všetkým, ktorí ste podporovali naše o.z hrejivými slovami a záujmom o naše aktivity. /viac o podpore nášho o.z. nájdete aj tu - http://lono.sk/sponzori/
     
    Menovite by som však chcela poďakovať:
    • Alene Kostelnej - za to, že nám poskytla podkrovie domu, ktoré si môžme upraviť tak, aby bolo pre naše rodinné centrum, podľa možností, tým najlepším zázemím.
    • Eve Michálkovej - za to, že prispieva na našu prácu nezištne finančnou hotovosťou každý mesiac vo výške 25,-e, pričom na náš účet pripísala spolu už 175,-e
    • Janke Mihalovičovej - za finančný dar v hodnote 100,-e
    • Michalovi Nenčevovi a jeho firme Inpress - za vytvorenie webstránky a za aktívne práce na prerábkach rodinného centa o.z Lono
    • Milošovi Červenákovi a jeho firme Misterako - za nepretržitú podporu, za výrobu množstva pomôcok a materiálov pre deti a za aktívne práce na prerábkach rodinného centra Lono o.z.
    • Mojej dcérke Viviánke, ktorá je mojim najväčším hnacím motorom...
     
    V prípade, že by ste chceli podporiť sídlo nášho o.z., môžte tak urobiť tromi spôsobmi.
    1. Prispieť finančným darom /ktorý nám pomôže pri zariadovaní nášho rodinného centra/ na číslo účtu  0630897078/0900
    2. Prispieť akoukoľvek manuálnou pomocou pri dokončovaní prác v našom rodinnom centre - umývanie okien a podláh po maľovaní - upratovanie interiéru, upratovanie exteriéru, pomoc pri sťahovaní vecí z Labyrintu
    3. Darovať čokoľvek /hračky, nábytok, niečo na skrášlenie - zútulnenie priestorov...podľa možností, aby to korešpondovalo s prírodným charakterom nášho rodinného centa/
    Dakujem za prečítanie a tiež prosím o zdielanie...

    -- 

    S úctou Petra Červenáková

    tel.: 0918 189 575

     

    To je vyborna sprava, Peti!
    myslim, ze v tejto chvili je to naozaj vyborne riesenie :)
    drzime palce!!!
    Jana N.

     

    Ahoj Peta,
    srdecne gratulujem ! Dopracovala si sa k tomu, co si chcela. Si uzasna !
    Pozdravujeme Ta aj s Leonkom.
    papapa
    Jarka P.
     
     
    Petra, 
    blahozelam k vlastnemu priestoru! 
    Jana a Tamarka 
     

     

    Emočná smršť, alebo nutná autoterapia

     

             Dnešný deň zasiahol všetky moje zmysli, celú moju myseľ i dušu. Ráno, ako väčšinou vždy, keď sa niekam chystáme s mojou dvojročnou Viviánkou na celý deň preč, sme mali menší zhon. Tento deň bol pre mňa obzvlášť dôležitý, pretože ma čakala obhajoba projektu na vytvorenie rodinného centra v srdi lesa v Modre. Okrem iného sme boli pozvané našimi priateľmi „Pecúchmi“ (http://karpatskypecuch.org/), na „odklínanie zeme a hadie obrady“ na lúku v Limbachu, kde sa mali zísť i ďalšie dve lesné škôlky.

    Ráno som uvarila ultra rýchle pšenové rizoto, zbalila k tomu nejaké ovocie, a hor sa do prírody.

             Cesta autom ako taká, vo mne vyvoláva pocity nepohody a stresu, najmä vtedy, ak šoférujem ja a na zadnom sedadle v autosedačke, sedí môj najväčší poklad. Tieto pocity sa ešte zdvojnásobia, keď vôbec netuším kam idem – nepoznám cestu a navigácia GPS nechce spolupracovať. Nuž nakoniec sme dorazili s menším sklzom na miesto určenia.

    Auto som odparkovala pri jazere na začiatku lesa. V momente ako som vystúpila z vozidla, nadýchla sa, a moje nohy dopadli na zem, všetkú nepohodu a stres akoby odniesol jemný vánok spolu s „chumáčmi“ rozkvitnutej púpavy. Vivi som si posadila na krk. Už z diaľky sme počuli detský džavot, ktorý nás priviedol na lúku. Privítali sme sa s Pecúchmi a s celou posátkou lesnej škôlky  „Lesnou cestičkou“ (https://www.facebook.com/LesnouCestickou). Druhá škôlka ešte nedorazila. Moja malá sa stratila v dave roztrúsených detí a ja som už len ticho pozorovala. Môj zrak sa upriamil na dvoch čiernych dunčov. Viviánka jedného z nich hladkala. „Skvelé, že tieto deti majú v škôlke možnosť kontaktu i so zvieratami.“, pomyslela som si v duchu. Všetci drobci mali oblečené nepremokavé nohavice a gumáky. Šťastne pobehovali po lúke a po okraji lesa, niektoré s palicami, iné s ručne vyrobenými hudobnými nástrojmi a ďalšie objavovali tajomstvá lúčneho hmyzu. Hľadala som pohľadom moju malú – veľkú prieskumníčku medzi ostatnými. Zbadala som ju stáť pri chlapčekovi asi o hlavu vyššom od nej, ako s uchvátením striedavo pozerá na chlpatú húsenicu krútiacu sa v jeho dlani a následne pozerá očami hore na chlapcovu tvár, ako jej niečo so zanietením vysvetľuje. „Nádherné J.“ Medzi tým prišli priatelia z druhej lesnej škôlky Domček lesníček (http://www.domcek-lesnicek.sk/). Doslova ma šokoval pohľad na bosé nohy pani učiteliek a i niektorých z detí. „Je to snáď možné, aby deti zažili v bežnej škôlke pocit jemne hrejivého oparu lúčnej trávy na svojich nôžkach?“ Po cca 8 odpracovaných rokoch v štátnych či súkromných zariadeniach venujúcich sa výchove a vzdelávaniu, som nič takéto nevidela – necítila – nepočula. Prišlo mi to celé ako z rozprávky. Neuveriteľné, no zároveň nesmierne krásne.

    Duchoslav (jeden z Pecúchov), vyčistil priestor rapkáčom a húkadlom tak, ako to kedysi robievali aj naši starí slovanskí predkovia. Zvolal všetkých k ohnisku. Pýtal sa špuntov, či vedia, čo je dnes za deň. „Je štvrtok“, ozvalo sa víťazoslavne z drobných chlapčekových pier. „Áno, ale okrem iného je dnes deň, kedy zem už bude len čoraz teplejšia a kedy vyliezajú von i hady.“, vraví Duchoslav. „Preto spravíme teraz oheň, aby sme pomohli zemi ohriať sa.“ Pomocou kameňa a kresadla zapálil náš priateľ v bielom odeve posvätný oheň. Okrem ohňa zapálil aj vydymovaciu zmes a dymom tak očistil každého z nás... (Asi som ten sled rituálov poplietla, snáď to v tomto príbehu nevadí J) Následne sa spravil veľký hluk, aby sme zobudili hadov. Každý hral na nejaký hudobný nástroj. Na píšťalu, na bubon, ozembuch, rumbagulu, či kto čo našiel – kamene, paličky, či úzke steblo trávy... Neskôr sa všetci hrali spoločne rôzne hadie hry. Bolo to milé. (Z pedagogického hľadiska, profesionálno – deformovane hodnotím, že bola naplnená každá oblasť z výchovno – vzdelávacieho programu. Sociálno – emocionálna, kognitívna, psychomptorická, ale aj grafomotorická.)

    Moje nadšenie stúpalo očarením zo spôsobu, akým sa chystal obed. Jeden krájal cibuľu, iný udržiaval oheň a chystal kotlík na polievku, ďalší krájal zemiaky... Deti pomáhali miesiť cesto na placky, ktoré sa potom upiekli na horúcom kameni pri ohnisku. Všetci nádherne spolupracovali. Šibali, ktorí sa nechceli váľať s ostatnými po tráve, sa štverali na neďaleký strom. Pri tomto pohľade som mierne zadržiavala dych, ako učiteľka (značne profesne postihnutá dodržiavaním bezpečnostných zásad pri hrách vonku), som takéto niečo za moju prax nezažila. Bežne učiteľky ohriakli deti už len pri náznaku, že by sa chcel niekto na konár stromu zavesiť, nieto ešte vyliezť až hore do koruny. Pri dlhšom sledovaní „pavúčich“ schopností detí, sa moje dýchanie skľudnilo. Deti inštinktívne využívali svoju silu, obratnosť, ale aj rozum. Okrem toho i pri menšom náznaku pádu, ma uchvátil pocit, že ten strom na nich skutočne dáva pozor. Stál tam nehybne ako „veľký tata“ a nechal po sebe stúpať, loziť, škriabať... Ak sa niekomu náhodou pošmykla noha, strom akoby konármi symbioticky zachytával svoje drahé ratolesti. Naozaj dychvyrážajúca skúsenosť. Nie preto, že by mne samotnej takéto metódy neboli vlastné, ale skôr preto, že som pomaly začínala mať pocit, že za takýto možno pre niektorých „extrémistický, či ľahostajný“ prístup a ponechanie vlastnej slobody dieťaťu, som sama... aspoň v mojom okolí... Bežne sa totiž stretávam s výčitkami, posmechmi a pohŕdavými pohľadmi, prečo nechám chodiť moju dcéru samú po schodoch, prečo ju nedržím za ruku, keď sa nakláňa z móla do jazera, prečo a prečo... prečo som len taká nezodpovedná matka...

    Pomaly sa blížil čas obeda. Deti si umyli ruky v potôčiku a posadali si na trávu za dlhú lavičku. Pochytali sme sa za ruky a zapriali si dobrú chuť. Nie však jednohlasne a „otrepane“ ako som bola zvyknutá z predošlých zariadení. Ale krásnou modlitbou, v ktorej sa vyjadrovala vďaka matke Zemi. Toto ma skoro rozplakalo..., vážne.

    Celé doobedie ma dnes večer dojíma k slzám, a to v tom najkrajšom duchu. K slzám ma však dojíma aj môj nasledovný telefonát na mestský úrad v Modre. Volala som kvôli už niekoľkonásobnému potvrdeniu mojej prítomnosti na zasadaní mestského zastupiteľstva a doposiaľ mi dotyčná žienka vravela, že ma očakávajú... Pani starostka mi dala telefónne číslo na pána, ktorý mi mal povedať, prečo nebola moja žiadosť zaradená do programu na zasadaní. Sama pani tomu nerozumela, preto sa odvolala na dotyčného pána. Bolo mi oznámené, že mestské zastupiteľstvo ešte minulý týždeň na nejakej ich pracovnej – neverejnej porade, moju žiadosť o vytvorenie rodinného centra, zamietlo. Vraj kvôli tomu, že si nie sú si istí, či by to bolo dosť životaschopné. Pán ma okrem iného vyzval, aby som si prišla projekt obhájiť osobne niekedy budúci týždeň, že deň a čas mi ešte telefonicky upresní v pondelok. Celkom som to nepochopila, pretože zo slov pani starostky bolo jasné, že projekt budem obhajovať práve dnes. A verila som, že dnes vybavíme aj potrebné body, ktoré musia byť v nájomnej zmluve obsiahnuté, k spokojnosti oboch strán.

    Po nádhernom dopoludní prišla teda jedna veľká facka. Sedela som v aute na sklopenom sedadle s dieťatkom uviazaným v šatke. Dvere auta pootvárané dokorán, bosé nohy vyložené v okne, telo spotené a nevládne zo šoku... Rozmýšľam. Snažím sa potlačiť slzy. Povolila som šatku, aby prebytočný pretlak emócií neprešiel až do špiku kosti k mojej sladko spiacej dcérke. Viviánkina hlávka na mojej hrudi, sa dvíhala hore – dolu v rytme môjho dychu. Hladkala som ju po spotených vláskoch a snažila sa pochopiť, čo sa vlastne zdalo byť mestskému zastupiteľstvu na mojom projekte málo životaschopné. Prišla som na to pomerne rýchlo. Iste... príliš vysoké vstupné náklady a minimálny vstupný kapitál...

    Ďakujem Jaroslavovi Dušekovi, že sa viem i cez slzy na tom dnes večer dobre zasmiať.

           Ďakujem ale predovšetkým vám všetkým, ktorí pri mne stojíte, držíte ma, podporujete ma.

    Ďakujem mojej Vivi, môjmu mužovi Milošovi a mojej fenke Kiare, za najväčšiu silu sveta, ktorú mi dávate.

    Ďakujem mojej mame za „bláznivú“ podporu v mojich veľkých odvážnych snoch...

    Ďakujem môjmu tatinovi za racionálne usmerňovanie a uzemňovanie pri mojich veľkolepých plánoch.

    Ďakujem mamičkám a ich deťom z mojich kurzov, ktoré sú mi neopomenuteľnou oporou práve ich vyjadreniami o tom, že by málokomu zverili ich dieťa, ale že mne radi... že sa už na zariadenie tešia a budú chodiť... A inými hrejivými slovami...

    Tiež ďakujem i ďalším ľuďom, ktorí telefonujú, nepretržite každý týždeň sa pýtajú, čo s PPJ, kedy to opäť rozbehneme a pýtajú sa i na lesnú škôlku.

    V neposlednom rade ďakujem aj ľuďom, ktorí reagovali už na môj prvý mail v tejto veci a rozhodli sa projekt finančne podporiť sponzorským darom.

    I preto cítim zodpovednosť, informovať vás o vývoji celého zámeru ďalej.

    Toto všetko mi dodáva silu bojovať s neprajníkmi, čeliť problémom, prekonávať rôzne prekážky a ísť za svojim (našim) snom. Vytvoriť komunitu, kde sa budú cítiť všetci, čo si vybrali zdieľanie hodnôt Lona, doma.

    Budúci týždeň teda opäť vyrazím do Modry, odhodlaná s pokorou prejaviť veškerú úctu vyšším mociam, odhodlaná obhájiť si svoj projekt. A čo tým ľuďom poviem?

    Asi sa najprv spýtam, že čo sa im na mojom projekte zdá byť málo životaschopné. Predpokladám teda, že mi odpovedia vetou spojenou s nedostatkom vstupného kapitálu.

    Moja obhajoba teda znie:

    • V mene organizácie Lono, rodinné centrum o.z –

    Som ochotná si zobrať úver a vraziť naše súkromné peniaze do mestského majetku len v prípade, ak sa zohľadnia v nájomnej zmluve isté body, ktoré ešte plánujem konzultovať s mojou právničkou. V prípade, že budú zohľadnené všetky požiadavky z našej strany, zabezpečím príjem financií a materiálu potrebného k spojazdneniu prevádzky aj z eurofondov, od sponzorov, práce budú prebiehať na báze dobrovoľníctva. Samozrejme tie, čo si vyžadujú vyššiu odbornosť budeme musieť zaplatiť.

    • Čo sa tíka lesnej ekoškôlky, plánujem požiadať o zaradenie do siete škôl, takže sa posnažíme splniť všetky požiadavky hygieny. V prípade, že nás zaradia do siete škôl, budeme dostávať mesačné príspevky od štátu na každé dieťa, čím sa zníži celková suma, ktorú by inak museli platiť rodičia detí.
    • Čo sa týka záujemcov, nadšencov, prívržencov Lona, je ich dosť na to, aby som teraz dokázala čestne prehlásiť, že projekt je už teraz dosť životaschopný. (Po sumarizácií mailov, vašich ohlasov, telefonátov, správ na sociálnych sieťach a iných komunikačných kanálov, spíšem zoznam konkrétnych slov a písmeniek, ktoré som od vás dostala, pre mestské zastupiteľstvo. Preto vás i touto cestou teraz neštandartne prosím, aby ste sa k projektu, ktorý prikladám v prílohe vyjadrili ak tak znova, aby ste napísali svoje pocity z neho, aby ste si dôkladne preštudovali kalkuláciu predpokladaných nákladov a skúsili mi napísať, na ktorých prácach by ste vedeli byť nápomocní, ktorý materiál by ste vedeli zabezpečiť ako sponzorský dar, či za nižšiu sumu, a ako inak by ste vedeli projektu ešte pomôcť...)
    • No a na záver vážené mestské zastupiteľstvo, so všetkou úctou: Verím, že sa vám môže zdať môj zámer ak čisté „science fiktion“. Ale to sa zdalo takmer všetkým okolo mňa, i keď som v polovici tehotenstva okoliu oznámila, že budem rodiť doma – sama – za asistencie môjho partnera a pôrodnej asistentky. Verte mi, že nič nie je viac reálne ako moja zdravá, dnes už dvojročná dcéra, ktorá sa narodila doma presne tak, ako som chcela.

    Pôvod môjho mena pochádza z gréckeho slova „Petros“, čo znamená – pevný ako skala. Taká som... také sú moje hodnoty, zásady, taký je môj zámer. Všetko sa formuje, tvaruje, opracováva... tak ako aj projekt sa bude vyvíjať a meniť svoje podoby... no základ zostáva pevný ako skala – vždy v ňom bude na prvom mieste ľudský rozmer, až potom všetko ostatné. Budem šťastná a veľmi vďačná, ak sa projekt bude môcť zrealizovať v starej modranskej horárni. Ak by vás toto ale predsa len nepresvedčilo, budem hľadať priestory ďalej, a robiť teda službu občanom miesta tam, kde mi poskytnú vhodné priestory pre tento účel.

    Projekt:  projekt-na-rodinne-centrum-modra-oprav.pdf

    Svoje vyjadrenia k veci môžte uverejňovať aj na nasledujúcej stránke: https://www.facebook.com/groups/655175867899815/

    Ďakujem za váš čas

    S úctou

       

     

    24.4.2014 vo Veľkom Bieli, Petra Nenčevová, Lono

     

     

    BESEDA O POVINNOM OČKOVANÍ DETÍ S ING. MARIÁNOM FILLOM A MUDR. PETROM LIPTÁKOM:

     Beseda sa konala v utorok, dňa 9.4.2013 v hrovej kaviarni Space mania. Zúčastnilo sa asi 70 ľudí. Akcia sa rozbehla o 18tej hodine prednáškou pána Ing. Filla, ktorý svojich 30 minút venoval témam:

    Ako sa vyvíja imunita bábätka v brušku a prvé roky po narodení?

    • Čo to je bunková a čo protilátková imunita a ako spolu súvisia?
    • Ako dochádza k nežiaducim účinkom očkovania?
    • Aké nebezpečné látky sa nachádzajú vo vakcínach a čo môžu spôsobiť?
    • Čo je oficiálne uznávané ako kontraindikácia očkovania a čo by ňou tiež malo byť?
    • Proti ktorým chorobám sa povinne očkuje a aké je aktuálne riziko nákazy nimi na Slovensku?
    • Je povinné očkovanie na Slovensku naozaj nevyhnutné a jestvuje k nemu nejaká schodná alternatíva?

    prezentácia Ing. Marián Fillo 

    Na to nadviazal so svojimi 30timi minútami pán MUDr. Lipták a rozprával na témy:

    • Ako funguje dnes ľudská spoločnosť a miesto medicíny v nej.Petícia za  slobodnú voľbu v očkovaní.
    • Príroda a boj človeka proti infekciám.
    • Čo potrebuje vedieť rodič o očkovaní.

    prezentácia MUDr. Peter Lipták

    Do cca ôsmej hodiny sa moji hostia venovali otázkam rodičov.

     

    Dobrý večer, dobrý deň vážení rodičia.

    V prílohe posielam pdf. ktoré som spracoval zo svojej prednášky, pre lepšiu zrozumiteľnosť som zahrnul aj animácie a doplnkové informácie. Veľmi ma poteší keď  to bude užitočné pre Vaše deti. Cítil som sa medzi Vami veľmi príjemne, vaša komunita dýcha koncept kontinua a to dáva pevnú základňu pre dobré vzťahy. Ďakujem za pozorné vypočutie.

    Peter Lipták

     

    Milá Petra, vážený pán doktor, milí účastníci besedy v Senci 9.IV.2013,
    rád by som sa všetkým poďakoval, menovite:
    1. Petre Nenčevovej za námahu, čas a ochotu usporiadať besedu,
    2. MUDr. Petrovi Liptákovi za aktivnu účasť, za ktorú nechcel nielenže honorár, ale ani len preplatenie cestovného,
    3. účastníkom besedy za účasť a za do pokladničky vhodené dobrovoľné vstupné.
    Mrzí ma, že došlo k nedorozumeniu ohľadne financovania besedy, a dúfam, Petra, že Vás to neodradí od ďalšej činnosti tohto druhu. Som veľmi rád, že ste sa dala na túto neľahkú úlohu, a naozaj Vám nezávidím tú spŕšku (slušne povedané) kritických mailov od rôznych lekárov, ktorých ste oslovila, či by mi neprišli oponovať.
     
    Možno viacerí z účastníkov besedy nevedia, že zohnať vôbec nejakého zástancu očkovania, aby sa zúčastnil verejnej debaty spolu so mnou, je nesmierne ťažké. Menujme napr. z "tímu" Dr. Liptáka, spomenutého v jeho prezentácii, MUDr. Ingrid Urbančíkovú, ktorá najprv bola ochotná prísť na besedu do Rožňavy 27.III.2012, ale keď sa dozvedela, že tam budem aj ja, zaradila spiatočku a účasť odmietla. Taktiež prof. Dluholucký zbabelo odmietol účasť v relácii rádia Lumen 21.II.2012, akonáhle by som tam mal byť aj ja, takže hoci som pôvodne aj ja bol pozvaný do bansko-bystrického štúdia rádia Lumen na 21.II.2012 a pozvanie som prijal, moderátor mi v smútku oznámil, že prof. Dluholucký si kladie striktnú podmienku, že tam nebude m ja, inak on nepríde. A keďže ho tam veľmi chceli mať, tak mňa si zavolali až o 2 týždne po ňom.
    Preto si mimoriadne cením, že Dr. Lipták - narozdiel od spomínaných dvoch kolegov z "jeho tímu" - nemal problém na besedu v Senci prísť aj napriek mojej účasti. A nie je to prvý krát, pretože už pred necelými 2 rokmi ochotne prišiel na besedu v Bratislave-Lamači:
    http://www.slobodavockovani.sk/news/o-besede-v-bratislave-lamaci-2-v-2011/
    Preto Vám, pán doktor, chcem týmto dvojnásob poďakovať za Vašu (medzi Vašimi kolegami) neobvyklú ochotu.
     
    V prílohe nájdete prezentácie z besedy - moju i Dr. Liptáka. Rozbité texty som opravil a prezentácie som exportoval do formátu PDF, ktorý by sa všade mal zobraziť rovnako - bez ohľadu na to, či máte alebo nemáte nainštalované všetky písma, ktoré použil Dr. Lipták pri tvorbe prezentácie. Formát PDF však nedokáže zobraziť animácie ani prechodové efekty medzi dvomi snímkami, avšak tie, myslím, neboli v tomto prípade nijak zvlášť dôležité.
    Pekný koniec týždňa a všetko Dobré vám všetkým praje
    Ing. Marián FILLO
     

     

     

     

     

     


    Dajte o nás vedieť na sociálnych sieťach. Ďakujeme!